Je až neuveriteľné, ako môže jedno šteňa zmeniť život, ktorý sa nám zdal už celkom zabehnutý.Pribudli mláčky, kôpky, roztrhané ponožky, hlina v dome a prebdené noci...Bolo to ako s bábätkom, cikali sme 4x v noci.Zobudil sa, Majo vyštartoval, no,chlpáčovi to nebolo dosť, zahryzol sa mi kdekoľvek(AU)(ako si to dovolujem spať, keď pán pes ide cikať).Vyštartovala som i ja, išlo o sekundy, komu by sa o tretej ráno chcelo utierať mláčky z dlážky......a.....nič..."CORRAN,CIKAJ!"...20 minúť... obidvaja páníčkovia premrznutí(apríl nebol zrovna ukážkovo teplý)..stále nič, oňucháva, čo na záhrade nové...no, nedá sa nič robiť Majo, ukáž mu to.A tak sa páníček obetoval a vycikal sa von "TAK JE ŠIKOVNÝ!!!CIKAL!" a verte neverte, zabralo to, pochopil a my sa mohli vrátiť na 2 hodinky do vytúženej postele spolu s Corranom.
Po pár dňoch úradovania začal Corranko vystrkovať rožky, teda ňufák, no...vlastne zúbky...a šlo mu to perfektne.Skoro zistil, že je to fasa, zábava, ako všetci pred ním utekajú a kričia.Mali sme ruky a nohy dorezané, vyzeralo to na domáce násilie.Pretože sme mu to zakazovali, a museli ho trošku vyšticovať,nakoniec to pochopil a hryzie už len ,chvalabohu, občas.
Nechali sme pre neho vystružlikať búdu, takmer V.I.P, priestor ako pre troch, koterec, aký bu mu mohol kde aký dunčo závidieť a on nie, nie a nie, on v tom koterci nebude.Vedel zavýjať hodinu, napchal sa do oka plotu , takmer sa zadrhol.....tak sme ho zavreli do garáže.A svete div sa, jemu sa tam zapáčilo.A tak vďaka Corranovi máme autá pekne vonku a sme šťastní, že je spokojný.
